Axoloti sú obojživelníci, ktorí merajú asi 20 centimetrov a ľahšie sa vyskytujú v Mexiku, aj keď sú vyhynutí. Tieto obojživelníky sa intenzívne študujú z dôvodu ich schopnosti regenerácie, najmä v pečeni a mieche.
Nedávno sa overilo, že axolotl bol schopný regenerovať svoju tvár a stratené oko v dôsledku infekcie, čo vzbudilo záujem vedeckej komunity pochopiť, ako je to možné a či sa ten istý mechanizmus môže replikovať aj u ľudí.
Čo bolo overené
Hoci je už známa regeneračná sila axolotl vo vzťahu k pečeni a chrbtici, nedávno bola overená schopnosť regenerovať axolotl kožu. Je to preto, že jeden z obojživelníkov dostal plesňovú infekciu, ktorá bola zodpovedná za zničenie polovice tváre, a bolo overené, že asi po 2 mesiacoch bol axolotl schopný regenerovať stratené tkanivo a získať plne funkčné oko.
Čo už je známe
Doteraz je známe, že axolotl majú schopnosť regenerovať pečeňové bunky, avšak tento mechanizmus je stále zameraný na štúdie a je potrebné objasniť, ako k tomu dochádza.
Predpokladá sa, že imunitný systém zohráva v tomto regeneračnom procese zásadnú úlohu, najmä makrofágy. V jednej zo štúdií pred amputáciou bol do axolotlu vstreknutý koncentrát makrofágov a potom bolo možné pozorovať tvorbu jazvového tkaniva, čo naznačuje, že tieto bunky môžu mať priamy vzťah k regeneračnému procesu. Napriek týmto dôkazom je potrebné urobiť viac štúdií, aby sa preukázal vzťah a skutočne sa pochopilo, ako regeneračný proces funguje.
Vplyv regeneračnej sily axolotl na zdravie
Schopnosť pečene regenerovať sa a schopnosť regenerácie pokožky a očí axolotl znovu postaviť tohto obojživelníka do centra diskusií a štúdií. Vedci navrhujú študovať regeneračný mechanizmus, ktorý majú axolotl, a niekoľko aplikácií sa navrhuje od okamihu, keď sa u ľudí overí životaschopnosť, napríklad pri liečbe rán a chorôb, ktoré vedú k strate končatín a hojenie orgánov, ako sú srdce a pečeň.
Okrem toho sa uskutočnili štúdie a zistilo sa, že miera rakoviny u obojživelníkov a najmä v axolotl je veľmi nízka a predpokladá sa, že je to kvôli mechanizmom súvisiacim s regeneráciou buniek, ktoré bránia rozvoju rakoviny. Tieto regeneračné mechanizmy sa preto skúmajú aj na overenie ich vzťahu k rozvoju rakoviny a toho, ako môže zabrániť proliferácii malígnych buniek. Je preto možné, že sa vypracujú nové štúdie týkajúce sa liečby rakoviny.
